Tu je lož, ktorou som si samého seba klamal o vlastnom vydávaní

Cherie Dawn Haas, autorka knihy Girl on Fire, napísala svoj životný príbeh v knihe o dievčati, ktoré prehĺta oheň. V článku sa priznala, akým ťažkostiam čelila pri písaní a ako jej malé lži, ktoré si opakovala, napokon pomohli vydať a spopularizovať jej knihu.

„Pred tromi rokmi som oficiálne začala písať knihu. Vtedy sa začali lži. Najprv som chcela len opísať moju minulosť prehĺtačky ohňa, ale keď môj prvý koncept dosiahol 50 000 slov, kniha sa mi v rukách zmenila z memoáru na román.

Neskôr som publiku hovorila, že ju bolo treba premeniť na román, pretože nikoho nezaujíma život obyčajnej prehĺtačky ohňa, a ja som chcela byť na vrchole zoznamu bestsellerov New York Times. Tým, že som udalosti môjho života premenila na fikciu, som si dala voľnú ruku na zmenu reality a premenila ju na oveľa vzrušujúcejší príbeh, aby som prekonala bežný základný príbeh „zvedavé dievča sa naučí prehĺtať oheň“. Samozrejme, bežné len pre mňa, ale aj tak som chcela niečo nové.

Zhromaždila som okolo seba hŕstku odvážnych čitateľov, najala som si profesionálneho redaktora a začala som pripravovať sociálne médiá pre moju knihu. Vždy večer, keď môj syn spal, som upravovala text a v sobotu som trávila hodiny prácou na knihe. Opakovala som si, že mojím jediným cieľom je mať v rukách jediný, vytlačený exemplár mojej knihy. Že je úplne v poriadku, ak si ju nikto nekúpi, ak nebudem mať ani jedného čitateľa, čo prehĺta oheň.

Aká lož. Myslím, že som bola jediná, kto tomu veril.

Teraz je už celkom zrejmé, že moju knihu kupujú, čítajú a dokonca ju aj milujú čitatelia. Čitatelia ju čítajú! Keď som si to prvýkrát uvedomila, úplne som spanikárila. Bože môj, ľudia naozaj čítajú to, čo som napísala! Už viem, že bez ohľadu na to, ako veľmi som sa nechcela konfrontovať s vlastnými nádejami, v skutočnosti mi veľmi záležalo na tom, k koľkým ľuďom sa moja kniha dostane. Záležalo mi na tom natoľko, že som zaplatila celkom peknú sumu za jej vydanie, nespočetné hodiny na jej opätovné opravy (vieš predsa, že pri písaní zaberie najviac času prepisovanie). Záležalo mi na tom natoľko, že som urobila všetko, čo si autorské vydanie od spisovateľa vyžaduje, dokonale som si splnila domácu úlohu, celé noci som hľadala informácie a triky, ktoré som dobre zakomponovala do svojej práce.

Aby si napísala svoju prvú knihu, musíš do toho vložiť všetko, dokonca si môžeš aj klamať, pretože sa nejakým spôsobom musíš prebojovať touto tŕnistou cestou, kým budeš môcť držať svoju knihu v rukách. Moja malá lož ma zdržala od fantazírovania o tom, aká sláva to bude vydať moju knihu, takže som sa vždy mohla sústrediť na ďalší krok a nebáť sa zlyhania.

Ďalšia lož, ktorú som si hovorila, bola, že vo mne nie je ďalšia kniha, že toto bol jediný príbeh, ktorý som musela povedať na papieri. Teraz mám už ďalší 16 000-slovný koncept, na ktorom pracujem každý deň. Ak práve píšeš svoj prvý román, vedz, že nič nie je nemožné. Vydrž, píš, prepisuj, snívaj, bádej a vždy sa pozeraj dopredu.“